martinkamatej

Status : Ježiš je nažive. Vstal z mŕtvych. To je pravda. Kristus vstal z mŕtvych. Ak by si naplno pochopil a zakúsil, čo to naozaj znamená, tvoj život by bol úplne iný. Nabral by ešte oveľa väčšie obrátky. Ježiš Kristus, Boží Syn zomrel. Pred dvetisíc rokmi bol ako osoba, človek dobitý, ubitý na smrť. Naozaj bol zbitý, zničený, strýznený na smrť. Nakoniec Ho ukrižovali, priklincovali. To znamená, že každá bunka v Jeho tele odumrela. V Jeho tele nebolo už viac života. To nebolo tak, že Ježiš zomrel len naoko a pozeral sa na hodinky, kedy už môže vstať z mŕtvych. On úplne zomrel. Predstav si mŕtvolu, ktorá je dva dni v hrobe. Zomrie a je už dva dni mŕtva. Mŕtvy už so sebou neurobí nič. Ježiš Kristus naozaj zomrel. Krv v Ňom prestala prúdiť, doslova vyschla. O tom je Božia moc. Boh zoslal Ducha vzkriesenia do Ježiša Krista a táto nádherná kriesiaca moc Ducha začala hýbať Ježišom Kristom, pumpovať krv v Jeho srdci. Každá Jeho bunka od vlasov až po nechty na končatinách začala ožívať. Začal sa hýbať a tento muž, táto „mŕtvola“, ktorá bola dva dni v hrobe, sa zrazu stala skutočnou, žijúcou osobou. Oveľa viac: Dostala oslávené, žiariace, vzkriesené telo plné slávy, plné Ducha. O tom je vzkriesenie. To nie je nejaká otrepaná frázička, ale to je o tom, že Kristus naozaj bol vzkriesený mocou Ducha Svätého.


Moja reakcia : Nikdy som vieru neodsudzoval :) ani tento príbeh. Ani idealizmus náboženstiev a vieru celkovo. Vžy som sa debatám o viere vyhýbal a nechal ľudí veriť. Nepresviedčal ich o viere a nenechal sa presviedčať ich vierou. Samozrejme, rád som ich nechal rozprávať. Občas som ich argumenty veľmi rád spochybnil miernym podpichnutím. Ale neskôr som to už nikdy nerobil. Baviť sa s niekym o jeho viere v ktorú neveríme je citlivá téma a je to debata na hrozne dlho. Vždy som si držal svoj skeptický názor v ktorom mali priestor iba vedecké fakty a zdravý rozum a viera v samého seba. veda, logika a samozrejme aj nadprirodzenosť. ale odtiaľ potiaľ, všetko nadprirodzené sa dá nejak vysvetliť. od mala ma bavil vesmír, filozofia a preto som nikdy neveril rozprávkam o bohu, že stvoril svet. a ako ho stvoril. verím na dinosaurou. verím na fakty. nie príbehom v knihách a tej mafií čo má sídlo v ríme a volá sa vatikán. cirkev je veľká sračka a s ňou sa vezie celé dnešné náboženstvo. čistá svetová manipulácia s ľudmi. zabi človeka je to hriech, zabi ho v mene boha, hriech to nie je... vieš... veril som v niečo iné kedysi. a to bola viera vo svoje myšlienky a činy. jedného dňa som sa zamestnal a denne som bol s veriacim kolegom, ktorý bol privŕžencom ducha svätého a dobu štyroch mesiacov mi rozprával príbehy a jeho vlastné skúsenosti. bolo to zaujímavé, a sám som pri ňom videl pár zázrakov, pri ktorých sa odvolával na silu Ježiša Krista. v tú dobu som neveril, nemal som dôvod mať pri sebe nejaký podobný ideál a uznávať boha. pretože som veril vo vesmír, vo svet, v teóriu chaosu a na psychiku človeka. neskôr som sa začal zahrávať s myšlienkou, že asi uverím. že to skúsim. cítil som to tak.. zvedavosť... neviem ti ten pocit vysvetliť, proste mi o tom rozprával presvedčivo a vedel mi argumentovať.. nie preto, že by som sa bál smrti. smrti som sa nikdy nejak nebál. ale ani som neveril na nebo a peklo. nechcel som sa nechať zastrašovať bibliou o smrti a posmrtnom živote. proste som len chcel uveriť a zistiť čo to dá.... mal som prácu, zdravie, lásku, neskutočne skvelú priateľku, školu ktorú som menil na externé štúdium a veľa dobrých priateľov... ako náhle som akosi uveril. všetko do jedného sa začalo kaziť. moja ideológia bola pasé a ja som ochorel, mal som vážny problém s nohou a musel som podstúpiť chirurgický zákrok, stres, nešťastie jedno za druhým, zlé okolnosti, stres, problémy s priateľkou a zmena charakteru, prišiel som o školu... lebo som s ničím nič poriadne nerobil iba som veril, a modlil sa že mi niečo pomôže... nepomohol. A úprimne som veril. Presvedčil som seba samého, svoju vlastnú podstatu ktorá vedela čo vedela, že naozaj je to pravda. Nič... Žiadny ježiš mi nepovedal, nebuď kokot a nerob pičoviny. nie nepomohol mi. práveže v tom období sa mi začalo nedariť a robil som hrozné pičoviny, ktoré dodnes ľutujem, a keby to môžem vrátiť tak sa nemodlím ako trtko s tým že verím... ale kurva sa postavím a niečo s tým spravím sám. raz a navždy. neodsudzujem za to vieru, a nedávam jej to za vinu, ani ničomu inému. iba sebe. sám som sa dostal do ťažkého obdobia, kedy by mi mala viera skutočne pomôcť. lenže... iba ma stiahla. lenže, mne takáto viera netreba, smrti sa nebojím a tým príbehom po konfrontácií môjho starého ja s tým čo po ňom ostalo višlo najavo, že dávam priestor zdravému rozumu, ktorý už podobné pokusy nebude robiť a nenechá sa skúsiť ovplyvniť zo zvedavosti. moja ideológia bola top a bol som šťastný. ako náhle som pristál na pokus, že uverím týmto veciam. tak som padol na samé dno... zlomilo ma to. stále to ale neodsudzujem, ľudia nech si veria čomu chcú. ale toto pre mna nie je. fakt nie. pre mňa za mna, nech akýkoľvek človek zažil klinickú smrť a ožil, alebo či je to pravda. alebo nie. či naozaj chodil po svete filozof, ktorý širil lásku. nie. verím v skoro to čo on. akurát z toho vypustím boha, posmrtný život a na všetko ostatné si nájdem svoje vlastné pojmy ;) ... Bohužiaľ som pohan...